Slovenské divadlo a kinematografia stratili v uplynulých desaťročiach niekoľko výrazných plavovlasých fešákov. Okrem príjemného zovňajšku boli všetci skvelí herci.
Osud je však neúprosný, a tak po blondiakoch Ivanovi Palúchovi a Bronislavovi Križanovi odišiel nečakane na večnosť aj mnohotvárny a obľúbený plavovlasý herec Ľubomír Paulovič. Jeho hláška z kultového filmu Pásla kone na betóne, kde skvelo stvárnil počešteného ženbychtivého Slováka, "Aj ja by som chcel potkať lásku" priam zľudovela. V posledných rokoch sa trápil so zdravotnými problémami, no napriek tomu sa tešil zo života, lebo "potkal" lásku, a to hneď viackrát. Ľubomír Paulovič mal s prvou manželkou dcéry Veroniku, známu herečku, a Terezu, z druhého vzťahu sa s postihnutím narodila dcéra Dominika. Všetkým trom dievčatám bol oddaným otcom. V sedemdesiatke opäť "potkal" lásku, fotografku Lollu Fukari, ktorá pri ňom stála do posledných chvíľ.
Ľubomír Paulovič sa narodil 7. novembra 1952 v obci Prašice, okres Topoľčany. Už ako jedenásťročný si zahral princa v rozprávke Radúz a Mahuliena. Študoval na VŠMU v Bratislave a v prešiel do Slovenského národného divadla (SND). V rokoch 1997 až 1998 šéfoval Divadlu Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene. V americkom akčnom filme Peacemaker (1997) si zahral gangstera po boku hviezd ako George Clooney a Nicole Kidmanová. Nakrúcalo sa v historickom centre Bratislavy. Neskôr pôsobil na voľnej nohe, bol aj divadelným a televíznym režisérom, režíroval vo všetkých profesionálnych divadlách na Slovensku a v rokoch 2006 až 2010 bol aj starostom vo svojej rodnej obci. Naposledy bol členom Činohry SND. V roku 2017 získal cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo.
Ľubomír Paulovič bol herec úsporných výrazových prostriedkov zvláštne skĺbených so zemitým humorom. Jeho schopnosti boli obdivuhodné, presvedčivo zahral dramatickú divadelnú postavu i žoviálneho filmového opilca. Obdivoval každého herca, jedno, či v hlavnej alebo v malej postave, ktorý zapracoval na svojej role a pomohol režisérovi ešte znásobiť hodnotu, umelecký výkon a prejav tej postavy. Jeho hereckým vzorom bol Dustin Hoffman. Výzor kedysi predurčil Ľubomíra Pauloviča na úlohy princov, no ako zrel, stával sa výrazným a mužným rovnako ako jeho charakteristický hlas. Ako každý estét, ani on sa nechcel zmieriť so starnutím. Verejne priznal, že si dal operovať horné viečka, "aby ešte videl na scenár", ako si zo seba uťahoval. Bol obľúbený medzi kolegami a spolupracovníkmi práve pre ten zmysel pre humor - aj v ťažkých situáciách. Jeho dlhoročné problémy so srdcom boli známe, no napriek tomu je jeho odchod nečakaný a smutný. Navždy nás opustil vo veku 71 rokov vo svojom dome v Chorvátskom Grobe.
Jeho výraznú osobnosť si pripomenie aj STVR v televíznom vysielaní vo štvrtok 15. augusta na Dvojke v reláciách Návraty k hereckým legendám (o 19.50 h) a Anjeli strážni (o 20.20 h), neskôr večer aj na Jednotke vo filme Právom lásky (o 22.05 h). Slovenský rozhlas si herca a režiséra Ľubomíra Pauloviča pripomenie vo štvrtok 15. augusta vo vysielaní Rádia Slovensko o 15.20 h prostredníctvom rozhlasového archívneho rozhovoru. Rádio Devín o 15.00 h uvedie reprízu rozhlasovej hry Magdy Wdowyczynovej Sonáta o nádeji, v ktorej herec účinkoval. O 22.30 h uvedie Rádio Devín v Čítaní na pokračovanie úryvok z románu Rudolf Sloboda: Pamäti.V piatok 16. augusta uvedie Dvojka reláciu Herecké legendy (o 9.30 h) a nadväzujúcu inscenáciu Zurvalec (o 9.50 h), v ktorej titulnú úlohu stvárnil Ľubomír Paulovič. V nedeľu 18. augusta popoludní odvysiela Jednotka spomienkovú reláciu Takí sme boli (o 17.05 h). Rádio Regina uvedie 18. augusta o 10.00 h reprízu relácie Túto hudbu mám rád, ktorú Vlado Franc nahral s Ľubomírom Paulovičom v roku 2017.
