BRATISLAVA – Slovenský herec a umelecký riaditeľ Divadla Nová scéna - Karol Čálik má na svojom konte desiatky filmových, divadelných a dabingových úloh. Keď zaznie jeho hlas, mnohí si hneď vybavia napríklad obľúbenú postavičku Strýka Držgroša z rozprávky Káčerovo. V sobotu 15. marca oslavuje 80. narodeniny.
Stoj, tristo hrmených! Toto pamätné zvolanie postavy zbojníka Jana dodnes rozosmieva slovenských divákov v obľúbenej zbojníckej filmovej komédii Pacho, hybský zbojník. Nezameniteľný slovenský herec Karol Čálik má na svojom konte ďalšie desiatky filmových, divadelných a dabingových úloh, ktorými pripomína význam svojho celoživotného hereckého umenia. V sobotu 15. marca má 80 rokov herec a umelecký riaditeľ Divadla Nová scéna, v ktorom pôsobí už takmer 60 rokov.
Karol Čálik sa narodil 15. marca 1945 v Trnave počas bombardovania mesta za 2. svetovej vojny v rodine krajčíra. Bol aktívne dieťa, hrával futbal za žiakov Spartak Trnava, bol členom spevokolu Bradlan, študoval hru na husle, hral na bicie, spieval a venoval sa aj doma bábkoherectvu. Všestrannosť ho po gymnáziu doviedla na štúdium Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
V detstve Čálik uznával každého, kto bol šikovnejší a zručnejší ako on. „To bol skoro každý, kto bol starší odo mňa. Často som postával pri otcovom šijacom stroji a sledoval ho, čo všetko na tej mašine dokáže. Alebo som sa tešil na palacinky, ktoré som miloval a ktoré mamička obratne obracala vo vzduchu na panvici. A pritom si spievala. Ale čoskoro do môjho života vstúpili dva veľké vzory – Charlie Chaplin a Emil Zátopek – olympijský víťaz v behu na päť a desať kilometrov a v maratóne v roku 1952 v Helsinkách. Videl som to ako sedemročný chlapec v kine a odvtedy som všade, kam som išiel, bežal," prezradil pre TASR herec.
Čálikov svojrázny komický prejav vychádzajúci zo situačnej komiky podopretej vycibrenou mimikou a gestikuláciou, svojský pohyb na javisku, zmysel pre vtip a nenapodobiteľný humor našli plné uplatnenie v rade komických i tragikomických postáv. Diváci ho oprávnene vnímajú aj ako herca s najfarebnejšími vlasmi vďaka jeho charakteristickej ryšavej farbe.
Už počas štúdia na VŠMU v roku 1966 účinkoval na bratislavskej Novej scéne v operete Modrá ruža a v muzikáli Hello, Dolly!. Po ukončení vojenskej služby vo VUS-e sa od roku 1968 stal členom spevohry Novej scény, kde ho angažovali vďaka obdivuhodným speváckym schopnostiam a pozoruhodnému komickému a pohybovému talentu.
Pamätníci nezabudnú na jeho výkony v predstaveniach ako napríklad Loď komediantov, Ťululum, Husári, Svadby z klobúka, Plné vrecká peňazí, Orfeus v podsvetí, Čardášová princezná, Cigánsky barón, Cyrano z predmestia, Zorba a mnohé ďalšie. Na doskách divadla zotrváva už úctyhodných 60 rokov a stvárnil desiatky postáv v činohre, muzikáloch a operetách. V súčasnosti účinkuje v hrách Bonviván, Jánošík, Oliver!, a v muzikáli Cats/Mačky, ktorý Divadlo Nová scéna obnovene odpremiérovalo tento mesiac.
Pred kamerami sa po prvý raz objavil v roku 1965 a to vo vojnovej dráme Námestie svätej Alžbety a v dramatickom príbehu Šerif za mrežami. Jeho charakteristické herecké umenie ho predurčovalo na stvárňovanie zemitých, tvrdohlavých chlapov s komickým, až tragikomickým podtónom. Príkladom, kde vyniklo Čálikove herecké umenie je film Zločin slečny Bacilpýšky (1970).
V kultovom filme Noční jazdci (1981) si zahral po boku československých hereckých legiend Michala Dočolomanského, Radoslava Brzobohatého, Jozefa Adamoviča, Leopolda Haverla, Hany Gregorovej, Sone Valentovej či Ľubomíra Pauloviča a iných, pašeráka koní Štefana Hnácika. Podobné typy postáv stvárnil aj v vo filme Pacho, hybský zbojník (1975) či televíznych filmoch Sokovia (1976), Kmotor Remenár a kmotor Hrebenár (1993).
Zaskvel sa aj v rade rozprávok, príkladom Figliar Sťopka (1974), Sťopka a šidielko (1974), Falošný princ (1984), Galoše šťastia (1986), Mátohy rárohaté (1993) a Láska na vlásku (2014). V posledných rokoch si zahral aj vo vlne slovenských televíznych seriálov: Mafstory (2006), Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Kriminálka staré mesto (2010), Búrlivé víno (2012), či Fara v meste (2019, 2023).
