BRATISLAVA – Stvárnil viac ako 60 filmových postáv, účinkoval v desiatkach divadelných hrách a jeho hlas dôverne poznajú televízni diváci aj z dabingu. Doteraz, a to už 60 rokov, zostal "ryšavý Charlie" verný svojmu materskému Divadlu Nová scéna, kde navyše okrem hrania pôsobí ako umelecký riaditeľ. Okrem samotného herectva medzi jeho záľuby patrí aj poľovníctvo. K obom týmto celoživotným koníčkom ho priviedli jeho hereckí kolegovia.
Legendárny herec Karol Čálik práve dnes, 15. marca oslavuje 80. narodeniny. Pri tejto príležitosti poskytol slovenský umelec Tlačovej agentúre Slovenskej republiky zaujímavý rozhovor.
Aká bola vaša mladosť? Kto a čo vás počas nej ovplyvňovalo?
V detstve som obdivoval, uznával každého, kto bol šikovnejší a zručnejší ako ja. A to bol skoro každý, kto bol starší odo mňa. Často som postával pri otcovom šijacom stroji a sledoval ho, čo všetko na tej mašine dokáže. Alebo som sa tešil na palacinky, ktoré som miloval a ktoré mamička obratne obracala vo vzduchu na panvici. A pritom si spievala. To bolo doma.
Neskoršie ste istotne mali nejaké vzory. Boli z prostredia filmu, alebo inej oblasti?
Čoskoro do môjho života vstúpili dva veľké vzory – Charlie Chaplin a Emil Zátopek – olympijský víťaz v behu na päť a desať kilometrov a v maratóne v roku 1952 v Helsinkách. Videl som to ako sedemročný chlapec v kine v rámci žurnálu. Odvtedy som všade, kam som išiel, bežal.
Ako to vyzeralo? Kam ste vlastne bežali? Bolo to ako z filmu Forrest Gump?
Bežal som do školy, do obchodu, miništrovať, na návštevu k babke a dedkovi, na Kopánku. Naši išli autobusom, boli to dva kilometre. Často som tam bol skôr ako rodičia. Bežal som do hudobnej školy s husľami, na vlak, proste všade až do 14 rokov, keď som začal chodiť na strednú školu. Stalo sa mi, že ma bežiaceho zastavili a pýtali sa: chlapče, stalo sa niečo? Vtedy som si uvedomil, že bežať cez mesto v mojom veku bolo už podozrivé!
A čo váš druhý vzor - legenda nemého filmu a grotesiek Chaplin. Aký mal na vás vplyv?
Bol to môj celoživotný vzor. Od prvého razu, kedy som ho ako chlapec videl v groteske, získal si moje srdce a môj obdiv. V kine Čas bežali nonstop hodinové bloky, v ktorých boli krátke cestopisné dokumenty a na konci bola vždy groteska. Takže často som sedel v kine aj tri-štyri hodiny, len aby som viackrát videl tuláka Charlieho ale i ostatných komikov – kráľov nemého filmu. No a keď som neskôr videl filmy Kid, Zlaté opojenie, Svetlá rámp, Svetlá veľkomesta, Diktátor, bol som vždy unesený. Jeho neopakovateľný, nenapodobiteľný humor – láskavý, nežný, dojímavý, neurážajúci, mi vždy pohladí dušu i srdce. Vďaka Vám, maestro.
V minulosti ste sa pre magazín vášho divadla vyjadrili, že hercom ste vďaka cirkusu? Ako tomu bolo?
Mohol som mať päť-šesť rokov, keď som po prvý krát videl cirkusové predstavenie. Samozrejme, že ma dianie v manéži hneď oslovilo, veľmi sa mi to celé páčilo. No najväčší úspech u mňa mali artistky, krasojazdkyne, poslabšie oblečené v šortičkách... a klauni. A keďže na artistky som si netrúfal, dosť dlho mi v hlave vírilo, že keď by som bol klaunom, dostal by som sa aj k artistkám.
