BRATISLAVA - Krásna žena, talentovaná umelkyňa a už nejaký ten piatok aj sympatická lekárka Rebeka Vargová. Speváčka a herečka Nela Pocisková si už pár mesiacov oblieka biely doktorský plášť a objavuje sa v obľúbenom jojkárskom seriáli Nemocnica. Išlo v podstate o prvú väčšiu úlohu po materskej dovolenke a dvojnásobná mamina sa netají tým, že pociťovala mierny stres. Popasovať sa však musela aj s pohľadom na krv, či s tým, že sa jej neľahké seriálové osudy občas dotýkajú.
Telkáč.sk: Seriály z lekárskeho prostredia sú medzi Slovákmi celkom obľúbené. Aj jojkárska Nemocnica sa teší veľkej diváckej priazni. Ako sa Vám na tomto seriáli pracuje? Môžete divákom a čitateľom prezradiť, aká na pľaci panuje atmosféra?
Nela Pocisková: Ja som v podstate tiež obrovský fanúšik takýchto seriálov z nemocničného prostredia. Je to podľa mňa pre diváka veľmi atraktívne, keďže sa tam odohrávajú naozajstné ľudské životy a ich príbehy, častokrát aj zaujímavé diagnózy. Keď mi prišiel scenár na postavu Rebeky v seriáli Nemocnica, tak ma to hneď ako keby chytilo za srdiečko a oslovilo, že by to mohlo byť veľmi zaujímavé. Nikdy som doktorku nehrala, a preto som sa vlastne aj pre túto postavu rozhodla.
S odstupom času musím povedať, že som veľmi šťastná, že som spravila toto rozhodnutie. Ja niekedy tie svoje rozhodnutia tak nejak podvedome cítim alebo pociťujem, že kam áno a kam nie. Niekedy to vyjde, niekedy samozrejme nie. V našej robote je to ťažké.
Chodím tam veľmi rada, lebo sa tam často cítim ako doma. Priznám sa, že zo začiatku to bol pre mňa veľký stres, keďže som sa vracala na scénu a do práce. Nevedela som si predstaviť, ako skĺbim rodinu a prácu a mala som dosť veľký výpadok aj z tej umeleckej stránky svojho bytia. Teraz, s odstupom času, to vnímam úplne inak. Veľmi rada tam chodím, rada sa tam vraciam. Je tam fantasticky cast, my sme sa tam stretli naozaj skvelá partia umelcov a ľudí, ktorí sú nesmierne talentovaní. Nakrúca sa v skvelom prostredí, pretože máme výborný štáb, super režiséra, máme naozaj autorský tím, ktorý nás počúva, chápe a snaží sa. Každá zložka v tomto projekte sa snaží robiť svoje maximum, takže sa to potom odráža aj na konečnom výsledku. Ja už mám niekedy pocit, že vlastne tam ani nie sú kamery a že ja si len tak rozprávam nejaké texty a popri tom okolo mňa krúžia kamery. Je to pre mňa veľmi prirodzené stvárňovať túto postavu.
VIDEO: Úryvok zo seriálu Nemocnica.
Telkáč.sk: Čo na stvárnení Vašej postavy – Rebeky je pre Vás možno náročné? Ako zvládate učenie sa odborných termínov? Zvyknete si prípadne danú tematiku aj naštudovať?
Nela Pocisková: Určite najťažšie na tejto postave je odborná terminológia. Kedysi, keď som robila v inom seriáli, kde som nebola doktorka a neriešila som žiadne odborné názvy, tak som sa učila oveľa rýchlejšie, ako teraz. Postava Rebeky má častokrát veľmi odborné názvy, lekárske terminológie, ktoré sú také, že sa ich jednoducho musím nabifľovať a mám pred tým aj veľký rešpekt. Jedna vec je naučiť sa to a druhá je vyzerať v tom nabifľovaní prirodzene a pôsobiť tak, ako keby som tie slová používala dennodenne. To je na tom asi najťažšie. Musím tomu venovať viac času. Asi toto je taký najťažší oriešok v rámci prípravy na postavu Rebeky.
Či si zvyknem študovať terminológiu? Priznám sa, že na začiatku som mala túto tendenciu, určite som sa snažila. Mám brata chirurga v Ružinovskej nemocnici, takže veľa vecí som sa snažila odkomunikovať s ním. Veľa vecí som počúvala od naozajstných internistiek alebo aj inštrumentárok, ktoré s nami naozaj pracujú na pľaci. Na začiatku k nám chodil dokonca aj reálny doprovod – doktori, ktorí nám pomáhali v situaciach, keď sme museli resuscitovať, dávať prvú pomoc alebo pri rôznych iných odborných činnostich v tomto seriáli. Postupom času sa z toho stala taká veľká a rýchla výroba, že nemám kapacitu každú terminológiu si prekladať a hľadať na internete. Snažím sa ale aspoň čo-to si o tom vždy na tej čítačke povedať s režisérom. Ja musim mať prehľad o tom, o čom rozprávam, pretože inak to nedokážem dôveryhodne zahrať. Takže vždy sa snažím aspoň okrajovo vedieť, o čom hovorím. Samozrejme, to nejdem tvrdiť, že sa z tohto čo kde-tu prečítam dá povedať, že nejak si tu terminológiu naštudujem... Je to naozaj vyslovene len v rámci toho, aby som chápala ten obsah.
Telkáč.sk: V seriáli Nemocnica sa neraz stretávame aj s náročnými ľudskými osudmi. Viete sa odosobniť alebo sa nájde nakrúcanie, ktoré sa Vás viac dotkne a potom vo Vás akoby ešte potrebuje doznieť?
Nela Pocisková: Keďže ja som naozaj veľmi citlivý človek a prežívajúci, empatický, tak sa mi veľakrát stáva, že sa ma to dotýka. Najprv mnou najviac vedelo pohnúť krvácanie pacientov a ich rany. Dokonca, keď som tam prežila autonehodu, tak som bola tak dokrvavená a zničená, že som potrebovala pár minút na to, aby som predýchala svoj pohľad do zrkadla. Takže najskôr som si zvykala na úplne štandardné veci. Všeobecné veci ako je sála, náradie, vždy na tej obrazovke na sále prebieha reálna operácia, ktorú tam máme možnosť vidieť a to bolo naozaj zo začiatku pre mňa ťažké. Naozaj som sa musela odosobniť, aby som neupadala do takých svojich strachov a paník z krvi. Vlastne z tohto som mala najväčší rešpekt. Keď ma niečo štipne alebo bodne a krváca mi mililiter na prste, tak ja odpadávam. Takže to bola ďalšia výzva.
Tie príbehy sa ma dotýkajú. Mali sme tam dokonca veľa príbehov, keď pre mňa bolo absolútne neprijateľné, že toto sa môže niekedy v živote stať. Zistila som, že sú to reálne veci, ktoré sa v živote stali a aj sa dejú. Tie príbehy a medicína ma neustále neprestávajú fascinovať, že čo všetko dokáže medicína riešiť a ako. Mali sme tam rôznych pacientov. Od tých s rôznymi psychickými poruchami, až po tých, čo majú onkologické ochorenia a nádory.
Raz ma stretla jedna veľmi dobrá známa z môjho okolia a pristavila ma so slzami v očiach. Povedala mi, že sa jej všetko vrátilo. A ja že, ako to myslíte? Povedala mi - viete, teraz tam ten Adam odišiel na operáciu. Mne takisto odišiel môj manžel a už sa mi nikdy nevrátil. Takže aj ľudia sa s tým stotožňujú, nielen ja. Niekedy sú tam naozaj ťažké situácie a ťažké prípady. Toto sa ma vtedy tak naozaj dotklo, lebo mi povedala, že mal presne ten istý nádor na mozgu, presne ten istý priebeh a presne tak isto stratil pamäť. On ale teda tú operáciu neprežil... Takže to sú veci, že aj za mnou takto chodia ľudia, že sa im to asociuje s vlastným životným príbehom. Takže všetko sa ma to dotýka.
Telkáč.sk: Vaša postava – Rebeka veľmi túži po dieťati. Vy ste v súkromí dvojnásobnou maminou. Ako zvládate skĺbiť prácu s rodinnými povinnosťami? Kto Vám je oporou, kto Vám pomáha?
Nela Pocisková: Kto tvrdí, že zvládam skĺbiť rodinu a prácu? (smiech) Viete čo, ja si myslím, že to mám tak isto náročné, ako všetky matky, ktoré sú pracovne vyťažené, ktoré sú pracujúce. Ja netvrdím, že to občas nie je náročné. Mám veľkú oporu v rodine, vo Filipovi. Keď vidí, že je zle a že naozaj nevládzem, tak sa snaží ťahať tú domácnosť aj on. Nuž, a v neposlednom rade mám Miriam. Je to naša veľmi dobrá rodinná známa, opatrovateľka a ona samozrejme veľmi pomáha, čo sa týka detí. Vždy keď potrebujem, tak mi pomôže. Takže to tak lepíme.
Stále sa snažím nájsť nejaký balans medzi tým, koľko som v práci, koľko som so svojou rodinou. Je to naozaj veľmi ťažké v našom povolaní, pretože je to nárazová práca. Príde mesiac, kedy mám všetko naraz, potom príde mesiac, kedy nie je vôbec nič. Takto sa to strieda, takže kde-tu sa viem zaťať a povedať si, že toto bude náročnejší týždeň alebo dva a potom bude fajn. Musím ale povedať, že neberiem všetko, Snažím sa už naučiť povedať nie, vyberám si aktivity, ktoré robiť chcem a ktoré ma nejakým spôsobom napĺňajú a zaujímajú. Naozaj sa snažím ísť rovným dielom – toľko, čo som v práci, musím mať vždy pocit, že som aj dosť so svojími deťmi. Inak to robiť neviem a nechcem.
Telkáč.sk: Reagujú možno Vaše deti na to, keď Vás alebo Filipa vidia na obrazovke? Ešte je možno o tom skoro hovoriť, ale viete si možno predstaviť, že by kráčali vo Vašich šľapajach?
Nela Pocisková: Moje detičky sú samozrejme ešte malé na to, aby nejakým spôsobom reflektovali, že nás vidia na obrazovkách. Kde-tu sa to samozrejme stalo. Lianka sa ma veľakrát pýtala, ako je možné, že som aj tu aj tam. Raz mi povedala, že ona ide za mnou a chcela akoby vojsť do televízora, čo bolo veľmi vtipné. Skôr viac reagujú na to, keď nás niekedy ľudia zastavujú na ulici. Nechápu, že prečo sa chcú s nami fotiť a chcú sa s nami fotiť aj oni (smiech), takže to je také skôr veľmi milé. Myslím si, že Hektorko, ktorý ma 6 rokov, už začal chápať, čo obidvaja robíme, že sme herci a speváci, že spievame a hráme. Myslím si ale, že nejako nerozoznávajú, či teraz sme nejakí viac mediálne známi alebo nie. Ma to sú ešte veľmi maličkí. V podstate to nijako neriešia, iba takto veľmi príjemne.
Či budú kráčať v našich šľapajach? Obaja s Filipom budeme v prvom rade dbať na to, aby naše deti dostali čo najlepšie vzdelanie, aké im budeme vedieť dať. Následne to bude samozrejme na nich, akou cestou sa vydajú ďalej. Budeme ich podporovať, budeme pri nich stáť, nech robia čokoľvek. Hlavne budem šťastná, ak budú pri tom, čo budú robiť, šťastní oni. Ale dovtedy, kým sa tak rozhodnú, kým sa vyberú vlastný smer, tak sa budem snažiť ich chraniť a tým pádom aj nie veľmi medializovať.
Seriál NEMOCNICA, v ktorom Nela Pocisková stvárňuje Rebku Vargovú môžete sledovať na obrazovkách Televízie Joj každý utorok a štvrtok o 20:35.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
