Ženy, v ktorých osudoch je čosi tajomné a podmanivo krásne, mávali vo francúzskych a talianskych filmoch 60. rokov 20. storočia spoločné meno v titulkoch: Anouk Aiméeová. Pre filmových režisérov bolo synonymom krehkého pôvabu s nádychom smútku a nostalgie. Aiméeová zostala až na výnimky celý život verná umeleckému filmu. Narodila sa 27. apríla 1932.
"Naozajstnú krásu môžete vnímať v ľuďoch, až keď sú starší," tvrdí niekdajšia herecká hviezda. A jej kariéra je toho dôkazom. Pri filme začínala už v štrnástich rokoch snímkou Dom pod morom (1946), ale vrchol svojej kariéry, kultový film Muž a žena režiséra Clauda Lelouche, natočila až o 20 rokov neskôr.
Medzitým stihla upozorniť na svoj talent niekoľkými rolami. Nešťastne zamilovanú dcéru fašistického sudcu v modernej variácii Shakespeara Milenci z Verony (1949) jej napísal priamo na telo básnik Jacques Prévert. Bohatú znudenú nymfomanku Maddalenú provokovala v triumfe Federika Felliniho Sladký život (1960).
Trpiacou manželkou záletného režiséra dojímala v ešte lepšej ironickej komédii Osem a pol (1962) toho istého tvorcu. Režisér Jacques Demy ponúkol Aiméeovej dve veľké role - pôvabnú kabaretnú tanečnicu v Lole (1961) a opustenú modelku v Obchode s modelkami (1968), ktorý sa natáčal v Los Angeles.
Hviezda európskeho filmu sa mihla aj v zámorí
V Spojených štátoch natočila s Georgesom Cukorom film Justine (1969) podľa slávneho románu Lawrence Durrella Alexandrijský kvartet. Rozpráva o francúzskych emigrantoch v severnej Afrike. Výlet do sveta módy podnikla oveľa neskôr pod vedením Roberta Altmana vo filme Pret-a-porter (1994). Jej sveta znalá módna návrhárka Simone Lowenthalová tu v duchu "návratu ku koreňom" posiela na predvádzacie mólo nahé modelky.
Pseudonym Anouk Aiméeová vymysleli už v roku 1946 pre štrnásťročné dievčatko menom Françoisa Sorya Dreyfusová režisér Marcel Carné a básnik Jacques Prévert. Vtedy s nimi pracovala na nedokončenom filme Květ doby.
Po odmlke, venovanej rodinnému životu, sa Anouk pred kameru vrátila v sedemdesiatych rokoch. Svoj šarm zrelej ženy prepožičala okrem iného aj duševne nemocnej Marte, ktorá zdieľa spoločnú domácnosť s neurotickým bratom – sudcom v psychologickej dráme Skok do prázdna (1980).
Vo viac ako päťdesiatich filmoch sa Aiméeová ocitla v náručí mnohých slávnych hercov. V Lelouchovom Muž a žena sa ako vdova – filmová skriptka Anne Gauthierová zamilovala do ovdovelého automobilového pretekára v podaní Jean-Louisa Trintignanta. So slávnym milovníkom Omarom Sharifom sa stretla vo filmovej Schôdzke Sidneyho Lumeta v roku 1969. S Marcellom Mastroiannim si zahrala vo Felliniho Osem a pol.
V osobnom živote šťastie na mužov nemala
"Je oveľa lepšie túžiť ako mať. Ten moment túžby, kedy viete, že sa niečo stane - ten je nesmierne povznášajúci," tvrdí herečka, ktorá v osobnom živote na mužov príliš šťastie nemala. Všetky štyri manželstvá sa jej rozpadli, a tak dnes žije v dome na parížskom Montmartri sama so svojimi mačkami.
A najobľúbenejším spoločníkom pred kamerou bol vraj pre ňu Mastroianni: "To bol sen ako herec aj ako človek," vyhlásila v roku 2003 v Berlíne, kde v rámci 53. ročníka filmového festivalu Berlinale prevzala čestného medveďa - ocenenie za celoživotné dielo.
