Medzinárodný filmový festival v Benátkach, ktorý sa koná od 31. augusta do 10. septembra, zaradí do programu digitálne reštaurovanú verziu psychologického thrilleru Ucho. V Československu ho cenzúra zakázala premietať hneď po jeho vzniku v roku 1969, a tak si musel na svoju premiéru počkať ďalších dvadsať rokov, do januára 1990.
Snímka, v ktorej herecky excelujú Radoslav Brzobohatý a Jiřina Bohdalová, 79. ročník festivalu uvedú do obnovenej svetovej premiére v sekcii Venice Classics. Potom Ucho poputuje do kín po celej Českej republike. Za Národný filmový archív, pod ktorého vedenie sa reštaurovanie uskutočnilo, o tom informovala Jolana Danková.
"Výber Ucha do sekcie Venice Classics považujem za veľký úspech. Každé zaradenie filmu do programu takto prestížneho festivalu, bez ohľadu na to, či ide o nový alebo starší film, pomáha k upevneniu dobrého mena našej kinematografie vo svete," uviedol generálny riaditeľ Národného filmového archívu Michal Bregant. "Film chceme divákom sprostredkovať v tej podobe, ako ho mohli vidieť - ale kvôli cenzúre nevideli - diváci už v roku 1969. Verím, že sa nám to vďaka odborným kapacitám archivárov a reštaurátorov, ktorí na digitalizácii pracovali, povedie," dodal.
Festival v Benátkach dáva v sekcii Venice Classics priestor československým digitálne reštaurovaným filmom už desať rokov. Uviedol filmy Zablatené mesto a Vrece bĺch (obaja v roku 2012), Čierny Peter (2017), Extase (2019) a Siréna (2022).
Psychologická dráma Ucho vzišla zo spolupráce režiséra Karla Kachyňu a scenáristu Jána Procházku. Oficiálne to bol ich posledný spoločný projekt, aj keď Kachyňa potom režíroval ďalšie Procházkové scenáre po jeho smrti.
Film vznikol vďaka uvoľneným podmienkam
„Scenár sme písali s Jánom Procházkom narýchlo a narýchlo sme aj točili. Tušili sme, že nemáme veľa času. Ján využil znalosti prostredia a postáv v aparáte komunistickej strany. Mal s nimi osobné skúsenosti a prostredníctvom svojho umeleckého videnia a dramatického talentu sa dobral silného príbehu," uviedol Kachyňa, ktorý zomrel v roku 2004.
Film vznikol vďaka uvoľneným podmienkam na sklonku šesťdesiatych rokov. Napriek tomu, že dejovo odkazuje k politickým procesom s predstaviteľmi straníckej elity päťdesiatych rokov, pôsobí vďaka nejasným, akoby rozhmleným reáliám nadčasovo. Zatiaľ čo Procházka, ktorý predčasne zomrel v roku 1971, mal byť navždy zabudnutý, Kachyňa pokračoval za cenu kompromisov v režijnej práci.
Zdrojom pre digitalizáciu Ucha boli originálny negatív obrazu a pre zvuk pôvodné magnetické miešacie pásy. Tieto materiály sú uložené v Národnom filmovom archíve. Digitálne reštaurovanie realizoval Medzinárodný filmový festival Karlove Vary v spolupráci s Národným filmovým archívom a Štátnym fondom kinematografie v spoločnostiach UPP a Soundsquare. Pri príležitosti premiéry filmu v roku 1990 bol z Ucha z rozhodnutia režiséra vystrihnutý úvodný titulok, ktorý dej filmu situoval do roku 1952. K tejto premiérovej verzii snímky smerovalo aj digitálne reštaurovanie.
