Herec, režisér, autor divadelných hier a zakladateľ Staromestského divadla Košice, Peter Rašev, sa zaradil k významným osobnostiam slovenskej kultúry. Počas svojej tridsaťročnej kariéry stvárnil na doskách košického Štátneho divadla množstvo titulných postáv a divákov priťahoval okrem charizmy aj jeho zamatový hlas. Obsadzovaný bol preto aj ako dabingový herec, ktorý si neskôr vyskúšal aj povolanie dabingového režiséra. Hlas Petra Raševa sprevádzal aj televízne dokumentárne filmy. Všestranný umelec Peter Rašev by sa 6. augusta dožil 70 rokov.
Peter Rašev sa narodil 6. augusta 1952 v Prešove. Spolu s ním prišlo na svet i jeho dvojča - sestra Mária. Po skončení strednej školy pôsobil v rokoch 1970-1974 ako člen zboru spevohry v prešovskom Divadle Jonáša Záborského. Počas štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa zoznámil so študentkou herectva Ľubou Blaškovičovou, s ktorou sa krátko pred promóciou v roku 1978 vzali.
V tom istom roku nastúpil spolu s manželkou do Štátneho divadla v Košiciach, kde v rokoch 1994-1995 viedol činoherný súbor ako umelecký šéf. Počas Nežnej revolúcie v roku 1989 moderoval mítingy v Košiciach. Pôsobil aj ako poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, mandátu sa ale napokon vzdal.
Uspel na divadelných doskách
Vďaka hudobnému aj pohybovému talentu sa herec počas kariéry predstavil v rôznorodých úlohách. Zahral si napríklad Jánošíka v inscenácii Jánošík podľa Vivaldiho (1979) a svoju všestrannosť uplatnil aj v rockovej opere Vlci (1986).
Diváci ho mohli vidieť aj v dielach svetovej klasiky. Ako Malcom sa predviedol v shakespearovskej hre Macbeth (1979) a titulnú postavu stvárnil v predstavení Hamlet (1993). Zaujal tiež ako Christian de Neuvillette v inscenácii Cyrano de Bergerac (1983) či ako Icharev v Gogoľových Hráčoch (1987).
Presvedčivý výkon podal aj v komediálne ladených úlohách ako napríklad Svoboda (Kocúrkovo, 1980), Doktor Trieska (Komédia omylov, 1981), Geľo Sebechlebský (Geľo Sebechlebský, 1985) alebo Lopuškin (Čaj u pána senátora, 1987).
V roku 1996 však spolu s manželkou museli divadlo opustiť, neskôr založil nové
Peter Rašev totiž protestoval proti spojeniu košického Štátneho divadla a Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Po tom, ako dostal výpoveď, pôsobil istý čas v Kanade v amatérskom divadle. Po návrate na Slovensko založil na sklonku roku 1997 vlastné neziskové profesionálne divadlo - Staromestské divadlo Košice (neskôr dostalo názov Staromestské divadlo Petra Raševa).
Divadlo nemalo svoju stálu scénu a vznikli v ňom projekty ako napríklad politický kabaret Zamatový mat alebo komédia Rómeo a Júlia ...po 30-tich rokoch. Staromestské divadlo Košice tiež uviedlo autorské hry Petra Raševa s názvom Sanatórium, alebo ako prežiť reality show...? či Carantena.
Príležitosť opäť stáť na doskách Štátneho divadla v Košiciach dostal Peter Rašev až na jeseň v roku 2003, kedy sa opäť začlenil do činohry. Napokon tu zotrval ešte dva roky a následne odišiel do invalidného dôchodku.
Presadil sa aj vo filme a televízii
Herec dostal svoj priestor nielen v divadle, dabingu a rozhlase, ale aj vo filme i televízii. V roku 1977 si zahral v dráme Dvere dokorán a o rok neskôr vo filme Já jsem Stěna smrti. Režisér Oto Katuša ho obsadil do televíznej inscenácie Fyzikus Rayman (1979) o prešovskom lekárovi, ktorý objavil očkovanie proti kiahňam. Po boku Zdeny Studenkovej a Júliusa Pántika si zahral v dráme Prípad Evy Burdovej (1981), objavil sa aj v rozprávke Soľ nad zlato (1982) či vo filme s kriminálkou zápletkou Zločin (1999).
V roku 2006 hercovi diagnostikovali nádor na pľúcach a metastázy na mozgu. Peter Rašev zomrel 12. júna 2008 v Košiciach vo veku nedožitých 55 rokov.
