Medzinárodný filmový festival v Cannes sa tento rok vracia k tradičnej podobe z čias pred pandémiou covidu-19. Kvôli nej bola v roku 2020 jedna z najslávnejších prehliadok sveta kinematografie zrušená a minulý rok o pár mesiacov posunutá a sprevádzaná prísnymi protikoronavírusovými opatreniami. Rúška tento rok môžu odhodiť už nielen celebrity na červenom koberci. Tieň covidu-19 však aj vo francúzskom letovisku vystrieda tieň vojny na Ukrajine.
Ten dopadol aj na snímku, ktorú v utorok 75. ročník MMF v Cannes začne. Film Z (Comme Z) jeho francúzsky režisér Michel Hazanavicius po výzve ukrajinského kultúrneho inštitútu premenoval na Coupez! (Strih!), pretože písmeno Z je mnohými považované za symbol ruskej invázie na Ukrajinu. Na festivale a v zahraničnej distribúcii má ale anglický názov Final Cut.
Organizátori festivalu si vyslúžili kritiku ukrajinského inštitútu aj za to, že v hlavnej súťaži uvedú film Žena Čajkovskogo (Čajkovského žena) ruského režiséra Kirilla Serebrennikova. Ten sa síce v minulosti kriticky vyjadroval k ruskému režimu a niekoľko rokov nesmel vycestovať z vlasti, ukrajinský inštitút ale kritizoval, že mu posledný film financoval oligarcha Roman Abramovič.
Hrôzy vojny pripomenie aj dokument Mariupolis 2 litovského filmára Mantasa Kvedaravičiusa, ktorý zahynul minulý mesiac v ukrajinskom Mariupole. Snímku sa podarilo dokončiť vďaka Kvedaravičiusovej snúbenke, ktorá filmový materiál aj telo svojho priateľa z mesta obliehaného ruskou armádou vyviezla. Vojna je aj témou psychologickej drámy ukrajinského debutujúceho režiséra Maksyma Nakonečného Butterfly Vision, ktorý vznikol v koprodukcii Ukrajiny, Českej republiky, Chorvátska a Švédska a bol zaradený do súťažnej sekcie Un Certain Regard.
Rekordná účasť režisérok
O Zlatú palmu, hlavnú cenu festivalu, ktorý potrvá do 28. mája, bude súťažiť 21 filmov, z toho päť režírovali ženy. Taká účasť režisérok v hlavnej sekcii je v Cannes rekordná, minulý rok boli štyri a jedna z nich získala Zlatú palmu – so snímkou Titan (Titane) to bola Francúzka Julia Ducournauová. Tá sa tak stala iba druhou ženou s týmto ocenením v histórii festivalu po Jane Campionovej, ktorá v roku 1993 bodoval so snímkou Piano.
V hlavnej súťaži bude porota pod vedením francúzskeho herca Vincenta Lindona vyberať aj medzi novými snímkami režisérov, ktorí už si Zlatú palmu z Cannes v minulosti odviezli. Napríklad švédsky režisér Ruben Östlund privezie svoj nový film Triangle of Sadness, v ktorom si zahral aj Woody Harrelson, belgické režisérske duo bratia Jean-Pierre a Luc Dardenneovci predstavia migračnú drámu Tori et Lokita a Rumun Cristian Mungiu o ďalšiu Zlatú palmu.
Kontroverzné prijatie môže podľa niektorých kritikov vyvolať drsný horor Crimes of the Future režiséra Davida Cronenberga s Viggom Mortensenom, ktorý taktiež súťaží o Zlatú palmu. Známy je už tohtoročný držiteľ čestnej Zlatej palmy, ktorú dostane americký herec Forest Whitaker; minulý rok toto ocenenie dostala Jodie Fosterová.
Príde aj hviezdny Tom Cruise
Medzi hviezdami na červenom koberci zažiari tento rok napríklad Tom Cruise, ktorý uvedie snímku Top Gun: Maverick, dlho očakávané pokračovanie kultového filmu z roku 1986. Na svoje si prídu aj hudobní fanúšikovia. V predpremiére bude uvedená životopisná snímka Elvis austrálskeho režiséra Baza Luhrmanna. Premietať sa bude film o Davidovi Bowiom nazvaný Moonage Daydream, v ktorom diváci uvidia doposiaľ nezverejnené zábery z osobného archívu zosnulého speváka, či dokument Trouble in Mind o rock and roll legende Jerrym Lee Lewisovi, ktorý natočil režisér Ethan Coen.
Česká republika ani tento rok v hlavnej súťaži zastúpená nie je. V sekcii Cannes Classics bude uvedená snímka Věry Chytilovej Sedmokrásky v digitálne reštaurovanej podobe. Minulý rok bol v tej istej sekcii premietnutý zreštaurovaný film Vojtecha Jasného Až príde kocúr, ktorý v roku 1963 v Cannes získal zvláštnu cenu poroty.
