Slovenská herečka Dagmar Sanitrová uprednostňuje pri výbere rolí postavy s príbehom.
„V seriáli Naši, ktorý o pár dní končí, som hrala babku, to bola taká vtipne napísaná rola, s miernym nadhľadom. V Búrlivom víne som,naopak, stvárnila zas priveľmi ľúbiacu mamu, ktorá nedokázala pretrhnúť pupočnú šnúru so svojím dieťaťom. Ja som vždy rada, keď je pri postavách čo hrať a pri týchto dvoch to tak bolo, bavilo ma to. Za každou dobre napísanou postavou je zároveň nejaký životný príbeh, ktorý sa snažím divákom pretlmočiť. Z vlastnej skúsenosti viem, že človeka ovplyvňuje veľa vecí, rodina, výchova, zážitky, ktoré zažil... Preto, ak je aj niekto napísaný ako zlý, hrať ho ako zlého je podľa mňa najväčší prehrešok voči herectvu. Tá postava by, naopak, mala vzbudiť v divákoch súcit. Ak je scenár dobre napísaný, ukážu sa na jednotlivých charakteroch rôzne farbičky. Napokon, aj v Búrlivom víne bolo v niektorej časti vysvetlené, prečo je tá moja postava taká, aká je,“ poznamenalaherečka, ktorá sa podľa vlastných slov na každú svoju rolu dôkladne pripravuje.
„Snažím sa všetko si načítať do takého môjho ako keby 'počítača', pričom nazriem vždy aj do pocitových sfér a potom sa poobzerám vôkol seba a hľadám medzi mojimi známymi a kamarátmi také povahové črty, ktoré by sa mohli zhodovať s tou mojou postavou - aj keď, priznajme si, že človek musí hľadať predovšetkým v sebe. Nie je náhoda, že vás obsadia do toho, do čoho vás obsadia. Každý z nás má množstvo svojich nespracovaných vecí a je fajn, že aj tie nie príliš príjemné črty povahy sa dajú v herectve zužitkovať,“ podotkla Sanitrová.