Zďaleka najúspešnejší český filmár Miloš Forman získal za svoje snímky dvoch Oscarov, na konte mal aj tri Zlaté glóbusy či francúzskeho Césara. Najväčšej slávy sa síce Formanovi dostalo za snímky natočené po odchode do Ameriky, ako Prelet nad kukučím hniezdom alebo Amadeus, stopu v dejinách kinematografie ale zanechal už debutom Konkurz alebo filmom Hoří, má panenko. Forman, ktorý sa narodil 18. februára 1932 v Čáslavi, tak bol jednou z najväčších osobností československej novej filmovej vlny 60. rokov.
Naposledy stál Miloš Forman za kamerou v roku 2005, keď v Španielsku nakrúcal Goyove prízraky. Za historický film, v ktorom sa svojim spôsobom vysporiadal aj s tragickým osudom svojich rodičov počas druhej svetovej vojny, však príliš uznanie od kritiky ani divákov nezaznamenal. Oveľa lepšie ale dopadla Formanova úplne posledná réžia, inscenácia jazzovej opery Suchého a Šlitra Dobře placená procházka, ktorú v roku 2007 pripravil pre pražské Národné divadlo.
Úspešné predstavenie, na ktorom spolupracoval so synmi Petrom a Matejom, sa dočkalo aj televízneho záznamu a stalo sa tak vlastne posledným Formanovým tvorivým počinom. Prácu pre javisko pritom Miloš Forman nikdy veľmi nevyhľadával. "Ja sa pri divadle necítim pohodlne. Prejsť z filmu na pódium, to je ako točiť scénu na jednu kameru z jedného uhla," zveril sa raz Forman, ktorý si krátko po svojom príchode do Spojených štátov vyskúšal aj réžiu divadelnej hry na Broadwayi.
Do Ameriky dorazil ako uznávaný režisér, spočiatku sa presadzoval s ťažkosťami
Do Ameriky dorazil Forman už ako uznávaný filmový režisér na samom konci 60. rokov. Absolvent pražskej FAMU mal v tom čase za sebou úspechy s Čiernym Petrom (1963), ktorý získal cenu okrem iného na festivale v Locarne, alebo Láskami jednej plavovlásky (1965), ktoré si priviezli cenu z Benátok. Aj hasičská tragikomédia Hoří má panenko (1969), ktorá Milošovi Formanovi dokonca vyniesla nomináciu na Oscara, bola žiarivým dokladom Formanovho talentu priviesť k umeleckým výkonom nehercov.
Za oceánom sa ale napriek všetkým skúsenostiam a talentom presadzoval len s ťažkosťami. Formanov prvý americký film Taking Off (1971) bol prijatý len vlažne. "Musel som začať robiť film inak. Ukončiť film bez ukončenia príbehu, to americké publikum nechcelo," uvedomil si Forman. "Rozhodol som sa skúsiť to ešte raz. Vedel som, že dokážem urobiť v Amerike úspešný film," spomínal na dobu, kedy mu Michael Douglas ponúkol previesť na plátno knihu Vyhoďte ho z kola von.
Z jeho snímky Prelet nad kukučím hniezdom sa stala filmová legenda
Napriek počiatočnej nedôvere i problémom s obsadením sa zrodila filmová legenda Prelet nad kukučím hniezdom (1975). Snímka s rozpočtom troch miliónov dolárov utŕžila len v pokladniach kín cez sto miliónov dolárov - hlavne ale uspel v americkej filmovej akadémii, ktorá film ocenila piatimi Oscarmi v hlavných kategóriách vrátane réžie. To už bol Forman oficiálne v emigrácii, keď po Taking Off nedostal od československých úradov súhlas na ďalšiu prácu za hranicami. Úspech „Preletu“, príbehu o vôli po slobode a snahe o uchovanie dôstojnosti, mu nakoniec otvoril cestu k ďalším projektom, ktorými dokázal nevšedné nadanie.
Od muzikálu Vlasy (1979), cez drámu o rasovej neznášanlivosti Ragtime (1981), ktorá dosiahla na osem oscarových nominácií, osemoscarového Amadea (1984), natáčaného v Československu, až po Ľud verzus Larry Flynt (1996). "Nie je o pornografii a časopise Hustler, ale o udalostiach v živote pána Flynta, ktoré viedli k tomu, že ten najhorší z najhorších zaštítil to najlepšie z najlepších, čo ľudia poznajú - slobodu slova," vysvetlil Forman najkontroverznejší film kariéry, ktorý získal Zlatý glóbus aj Zlatého medveďa na Berlinale (kde o tri roky neskôr ocenili aj Muža na Mesiaci).
Súkromný život, svoj osud kvoli strate rodičov počas vojny nevnímal tragicky
Keď zostal v Amerike, nechal Forman doma svoju druhú ženu Věru Křesadlovú, ktorá chcela zostať v Prahe, aj synov-dvojičky Petra a Matěja. "Chlapcov som so sebou do Ameriky vziať nemohol a kvôli tomu, čo som sám zažil, by som ich nikdy o mamu ani nepripravil," spomínal Forman, ktorý o rodičov prišiel počas vojny. A až dlho po nej sa dozvedel, že jeho biologickým otcom bol židovský architekt Otto Kohn, s ktorým sa ale nikdy nevidel; za otca vždy považoval čáslavského učiteľa Rudolfa Formana.
Svoj osud pritom nevnímal malý Forman nijako tragicky, v spomienkach napísal, ako sa tešil pozornosť okolia a užíval si nezávislosť. Po vojne sa ako vojnová sirota stal študentom prestížnej internátnej školy v Poděbradoch, kde sa stretol napríklad s budúcim prezidentom Václavom Havlom, s ktorým sa potom celý život priatelil. "Nebolo v mojom živote veľa ľudí, s ktorými by ma spájal 60 rokov trvajúci vzťah," povedal Forman po Havlovom úmrtí v roku 2011. Jeho spolužiakmi boli aj bratia Mašínovia a Ivan Passer, ktorý mu písal scenáre k prvým filmom.
Vyskúšal si aj menšie filmové role, tretie manželstvo už vyšlo
Neskôr sa pokúšal dostať na DAMU, nakoniec absolvoval scenáristiku na FAMU. Za štúdií zbieral skúsenosti ako moderátor v televízii, vyskúšal si aj menšie filmové role. A v roku 1963 prvýkrát uhranul publikum svojim debutom Konkurz. Už predtým sa uplatnil ako scenárista, napríklad filmu Štěňata (1957), ktorý mu prihral do cesty Janu Brejchovú, jeho prvú ženu. Zväzok vydržal iba štyri roky. Druhýkrát sa oženil v roku 1964, vzal si jednu z predstaviteľiek Konkursu Věru Křesadlovú. Formanovou treťou manželkou sa v roku 1999 stala spisovateľka Martina Zbořilová, matka jeho dvojčiat Andyho a Jima.
S ňou žil v pokoji na svojej farme v Connecticute, kde často prijímal hostí v Čiech. Zomrel v neďalekej nemocnici 13. apríla 2018 vo veku 86 rokov. Dnes režiséra okrem filmov, ktoré natočil, pripomína napríklad piazetta pred pražským hotelom Intercontinental, ktorá nesie jeho meno. A tiež množstvo dokumentov, ktoré o Formanovi vznikli - od filmu Chytilová Versus Forman; Vědomí souvislostí, ktorý s ním slávna režisérka natočila pre belgickú produkciu v roku 1981 cez dva portréty Miloslava Šmídmajera z rokov 1990 a 2009 až po pred troma rokmi predstavený strihový dokument Heleny Třeštíkovej nazvaný Forman vs. Forman.
