LOS ANGELES - Shirley Temple-Black zomrela 10. februára 2014 vo veku 85 rokov prirodzenou smrťou. Do histórie vstúpila prostredníctvom filmového plátna ako rozkošné dievčatko, ktoré vedelo hrať, spievať aj stepovať. V časoch Veľkej hospodárskej krízy sa pre Američanov stala symbolom nádeje. Americký prezident Theodor D. Roosevelt vtedy vyhlásil, že pokiaľ bude mať ich krajina Shirley Temple, bude v poriadku. Keď kríza pominula a Shirley sa stala opozeranou, chopila sa role manželky aj matky. A keď jej tri deti podrástli, s rovnakou vervou sa začala angažovať v politike. Bola prvou ženou, ktorá v Bielom dome zastávala post šéfa protokolu a v rokoch 1989 až 1992 pôsobila v Československu ako americká veľvyslankyňa.
Shirley Temple sa narodila 23. apríla 1928 a podľa slov jej mamy mala priveľa energie. Preto ju už ako trojročnú prihlásila do tanečnej školy, kde sa krátko na to objavil filmový producent, ktorého zaujala tým, že ho s hnevom sotila o klavír. Vo svojom prvom filme, Vojnové deti, hrala sexuálnu pracovníčku. Bol jedným zo série ôsmich krátkych detských burlesiek, ktoré parodovali hollywoodské filmy pre dospelých.
Vo filmovej spoločnosti Fox Films vytušili, že Shirley by mohla byť vysoko ziskový artikel a v jej šiestich rokoch s ňou uzavreli kontrakt na 1 000 dolárov týždenne. Za rok nakrútila deväť filmov a vzápätí dostala detského Oscara za hlavnú rolu v komédii Bright Eyes (Žiarivé oči). V rokoch 1935 až 1938 bola najväčšou kasovou hviezdou, Clark Gable bol až na druhom mieste. Jej portrét zdobil obaly cereálií, keksov aj nealkoholických nápojov, dievčatká si kočíkovali bábiky s jej tvárou. Od ranného detstva do rannej dospelosti natočila štyridsať filmov, za najlepšie sú považované Malá Colonel (1935), Kapitán Január (1936), Malá princezná(1937) a Heidi (1939).
Odhalila špinu pod pozlátkou
Až ako šesťdesiatročná sa rozhovorila aj o drsných chvíľach v hollywoodskej mašinérii. V autobiografii s názvom Detská hviezda opísala ako si maličkí herci odpykávali zlé správanie na pľaci. Sedeli na bloku ľadu zamknutí v zvukovej búdke bez okien nazývanej „trestná skrinka“. Mala len dvanásť rokov, keď na ňu jeden z producentov filmového štúdia MGM, Arthur Freed, vytasil penis so slovami „mám niečo vyrobené len pre teba”. Vôbec netušila ako to myslí, ale rozosmialo ju to, vďaka čomu ju vyhodil z miestnosti. Podobný kúsok jej urobil producent a herec George Jessel, ktorý ju pozval do svojej kancelárie, aby s ňou „prediskutoval kľúčovú úlohu“ v pripravovanom filme. Keď jej začal obchytkávať prsia, neľútostne ho kopla do rozkroku. No v tom čase už bola veľké dievča, mala tridsaťpäť rokov a tri deti.
Prvýkrát sa vydala ako sedemnásťročná za herca Johna Agara. Narodila sa im dcéra Linda, no pre jeho alkoholizmus sa manželstvo po štyroch rokoch rozpadlo. O rok neskôr sa vydala za obchodníka Charlesa A. Blacka, o ktorom vždy hovorila ako o „láske svojho života”. Mala s ním ďalšiu dcéru Lori a syna Charlesa.
Videla začiatok a koniec našej neslobody
V roku 1967 kandidovala do Kongresu za republikánov, rok pôsobila v delegácii OSN, dva roky bola veľvyslankyňou v Ghane. V roku 1976 sa stala prvou šéfkou protokolu v Bielom dome a v rokoch 1989 až 1992 bola veľvyslankyňou v Československu.
Prvýkrát prišla do Prahy ako jedna z členiek Medzinárodnej federácie spoločností pre boj s roztrúsenou sklerózou práve v čase, keď do nej vstupovali vojská Varšavskej zmluvy. V roku 1989, tri mesiace pred Nežnou revolúciou, sa vrátila ako veľvyslankyňa USA. Pretože za súčasť svojej práce považovala byť čo najviac v teréne s obyvateľmi krajiny a v centre diania, okamžite sa ocitla v hľadáčiku Štátnej bezpečnosti, ktorá ju považovala za možnú agentku CIA. Keďže jazdila po celom Československu a dokonca sa v októbri 1989 zúčastnila nepovolenej demonštrácie na Václavskom námestí, nedala im spávať. Norman Eisen, bývalý veľvyslanec USA v Česku v rokoch 2011 až 2014, povedal o Shirley Temple-Black pre Time, „že počas Nežnej revolúcie bola obrovským prínosom. Tak ako od detstva na pľaci ohurovala sebadôverou a schopnosťou prevziať kontrolu nad každou situáciou, darilo sa je to aj na javisku svetového diania, keď sa oči sveta pozerali na vtedajšie Československo.“
