Dokument Mečiar má za sebou všetky oficiálne i neoficiálne premiéry. V niektorých kruhoch panuje názor, že sa režisérka Tereza Nvotová chcela zaradiť medzi ďalších autorov, ktorí sa na (ne)sláve Mečiarových káuz a opätovnom oživení brutálnych praktík jeho vlády z 90. rokov "len tak" priživia. Opak je však pravdou. Tomuto dokumentu predchádzal dlhý proces. Či už patríte k pamätníkom, alebo k mladšej generácii, je potrebné si pozrieť aj tento dokument.
Režisérka a autorka dokumentuTereza Nvotová má za sebou všetky oficiálne premiéry a rovnako sa film dostal do kín už aj pre širokú verejnosť. Ohlasy boli rôzne, no jedno je isté. Je jedno, aký ste ročník, aj tento dokument si treba určite pozrieť.
"Priživovanie sa" nie je ten správny výraz
Mnohí sa po vzhliadnutí dokumente, a dokonca aj pred ním, ohradzovali názorom, že mladá režisérka sa len priživuje na úspechu filmu Únos. Že sa len oprela o v súčasnosti naozaj silne rezonujúcu tému tzv. Mečiarových amnestií. Nie je to pravda. Mnohí totiž netušia, že dokument vznikal štyri roky. Nápad nakrútiť film o tejto kontroverznej osobe slovenskej politiky dostala Tereza Nvotová ešte ako študentka na pražskej FAMU v roku 2013.
"Prečítala som si novinovýčlánok, že Mečiar definitívne odchádza z politiky achcela som zistiť, aký v skutočnosti je a čo si myslí," objasnila Nvotová vznik nápadu. Je známe, že kontaktovať sa s Mečiarom je premnohých naozaj obtiažne, Nvotovej to však išlo paradoxne ľahko. K VladimíroviMečiarovi sa dostala prostredníctvom jeho sekretárky a on súhlasil s nakrúcaním. "Zistila som si číslo na kontaktnú osobu Vladimíra Mečiara, ktorej som zavolala a povedala jej svoj zámer. Neskôr sa mi už ozval sám Vladimír Mečiar. Dvakrát sme sa stretli a potom mi povolil natáčať," uviedla režisérka.
Snímku Mečiar teda pôvodne nakrútila ako svoj bakalársky film a v premiére ho uviedla na 17. Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave, kde mal film naozaj obrovský ohlas. Pôvodne teda šlo opribližne 30 až 40-minútový rozhovor sVladimírom Mečiarom. Táto verzia sa odohrávala v Elektre aneboli tam žiadne archívne materiály. "Zrazu okolo toho vzniklo také veľké mediálne haló, že som sa dostala k Mečiarovi a že chcú vidieť ukážky a film. Mne vtedy došlo, že toto ja nechcem až tak púšťať do sveta takýmto spôsobom, pretože až keď sa vynoril tento spoločenský dopyt, tak som si uvedomila, že sa do toho musím ponoriť hlbšie a zodpovednejšie, aby ľudia, ktorí to videli, tomu rozumeli, a aj tí, ktorí nevedia kto je Vladimír Mečiar," objasnila autorka motívy vzniku filmu.
Práve tieto dôvody viedli mladú režisérku k tomu, aby zo študentského filmu vznikol celovečerný film. "Keď som film posunula do celovečerného formátu, znova som ho niekoľkokrát oslovila, aby mi dal ešte jeden rozhovor. Dokonca sme sa opäť stretli a súhlasil, ale už sa nikdy neozval. Myslím, že ho hlavne presvedčil môj vek a aj fakt, že som bola úprimne zvedavá," dodala Nvotová na adresu stretnutí s Mečiarom. Ďalší proces si následnevyžiadal tri až štyri roky natáčania a zberu materiálov.
Vraj to nezažila, vraj tomu nerozumie
Je pravdou, že režisérka mala v čase nežnej revolúcie len rok, a keď sa Mečiarova vláda chýlila ku koncu, Tereza oslavovala desať rokov. No argumentovať príliš mladým vekom v tomto prípade nie je celkom korektné. Je však pravdou, že z dokumentu si zrejme najviac odnesú dvadsiatnici, pre ostatných pamätníkov to je rekapitulácia.
Režisérka síce nepriniesla vo svojom dokumente žiaden nový, škandálny fakt, o ktorom nikto nevedel, no to nebolo cieľom dokumentu. "Mne hlavne išlo o ten kontext. Ja som ani nemala potrebu teraz byť zrazu nejaký investigatívny reportér a hľadať niečo, čo ešte nikto nevyňuchal. Ani som si nepredstavovala, žeby sa mi niečo také podarilo," povedala Nvotová.
Nvotová chcela priblížiť divákom osobu Mečiara a svoj pohľad na jedno z najtemnejších období slovenskej politickej porevolučnej scény. "Je to skôr pre mňa a pre mladších ľudí, ktorí si to pamätajú tak fragmentálne. Pamätáme si na to, hrali sme sa na Mečiara, ale žeby sme tomu nejak rozumeli, čo to znamená dnes a prečo to je dnes dôležité, to nie. A abysa mladí vyznali dnes v tom, čo sa odohráva v politike a spoločnosti, preto som ten film urobila takto," uviedla Nvotová s tým, že šlo o akýsi súhrn a veľa vecí v ňom nebolo, no nebol na to priestor.
Nvotová vložila do svojho dokumentu kus zo svojho života a spomínala aj prostredníctvom svojich rodičov a svojho detského pohľadu na vec. Z tohto hľadiska predsa len nájdeme niečo nové. Pre mladých to môže byť lákavejšie práve v tom, že sa to v mnohom prepája so súčasnosťou. Síce sa tam objavujú názory, ľudia a dobové materiály, ktoré sme videli tisíckrát, nachádzame v tomto dokumente aktualizačný prvok prepojenia so súčasnou vládou premiéra Roberta Fica. Posledné minúty sú venované práve jemu a jeho vláde. Objavila sa tu aj osoba politického marketéra Fedora Flašíka, ktorý stojí za zrodomlídrov politických strán HZDS a Smer-SD.
Mečiar mohol povedať viac
Mohol. Vladimír Mečiar síce autorke neodhalil žiadne nové fakty, častovšak majú aj mimika, gestá či zahmlievanie istú výpovednú hodnotu. Na druhej strane, ešte nikto "z druhej strany plota" sa nedostal do tak blízkeho kontaktu s Mečiarom. Vpustil ju do svojej vily Elektra a pri ohníčku sa rozprávali. To sa zatiaľ nikomu nepodarilo. Posledný človek, ktorý sa ho v roku 2002 opýtal priamo na Elektru, takmer dostal pred kamerami nakladačku.
Mečiar témy necenzuroval, no na čo nechcel, neodpovedal. Nvotová sa s ním v čase stretnutia v Elektre rozprávala voľne. "Bol otvorený a čo nechcel, nepovedal. Rozhovory sú vždy o tom, že respondent povie, čo sám chce. Vedel, že otázky sa budú týkať hlavne politiky, pretože to je politik," povedala Nvotová.
Dokument mohol povedať viac o súčasnosti
Je pravda, že posledné minúty venované Ficovi vzbudili v divákovi obrovskú zvedavosť. Tomuto sa ešte nikto nevenoval. Je to príliš čerstvé. Bola to však len malá namotávka, viac sme sa nedozvedeli. Na jednej strane to nebol autorkin zámer a nebol na to v dokumente ani priestor. Na tej druhej, možno skrátenie toho, čo už vieme, by poskytlo viac priestoru paralele medzi Mečiarovou a Ficovou vládou.
No a na tretej strane, aspoň vznikol či už pre Terezu Nvotovú, alebo pre iného režiséra, priestor na nakrútenie ďalšieho dokumentu, v ktorom sa bude zaoberať súčasným obdobím a rôznymi motúzikmi, ktoré prepájajú obe vlády. Mečiarove praktiky a dôsledky jeho vládnutia v politike na Slovensku sa posledných 27 rokov dotýkajú každého z nás.