Zomrel jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskej novej vlny, filmový režisér a teoretik Jean-Luc Godard. Mal 91 rokov. Oznámil to denník Libération. Autor filmov Na konci s dychom či Bláznivý Petříček je považovaný za klasika svetovej kinematografie a inovátora filmovej reči, ktorý svojimi experimentmi ovplyvnil celé generácie svojich nasledovníkov.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na Godardovu smrť uviedol, že Francúzsko prišlo o národný poklad. Riaditeľ festivalu v Cannes Thierry Fremaux uviedol, že cíti "ohromný smútok".
Godard začínal v 50. rokoch ako filmový kritik v časopise Cahiers du cinéma spoločne s ďalšími režisérmi, ktorí v 60. rokoch vytvorili hnutie označované ako francúzska nová vlna - s Françoisom Truffautom, Érikom Rohmerom, Claudom Chabrolom a ďalšími.
Godardova snímka Na konci s dychom natočená v roku 1960 je považovaný za kľúčový film novej vlny a preslávil vtedy začínajúceho Jeana-Paula Belmonda, ktorý hral hlavnú úlohu s hollywoodskou hviezdou Jean Sebergovou. K spolupráci s Belmondom sa Godard vrátil v roku 1965 v Bláznivom Petříčkovi, kde hlavnú ženskú rolu hrala vtedajšia Godardova manželka Anna Karina. Tá sa objavila v rade najslávnejších Godardových filmov 60. rokov ako Alphaville, Žiť svoj život či Banda pre seba. V roku 1963 v ďalšom klasickom Godardove "filme o filme" Pohŕdanie, natočeného podľa predlohy Alberta Moraviu, hrala hlavnú úlohu Brigitte Bardotová.
Godard vo svojich najslávnejších filmoch 60. rokov posúval hranice filmovej reči a snažil sa boriť doterajšie filmové konvencie svojim zdanlivo improvizovaným štýlom - v práci kamery, strihu aj dialógu. Bol známy radikálnym a polemickým prístupom nielen k filmu, ale aj k politike, kde zastával často krajné a provokatívne postoje. V 60. rokoch dával najavo sympatie k maoizmu, spolu s ďalšími francúzskymi filmármi zastavili v roku 1968 festival v Cannes na podporu študentských búrok v Paríži.
Bol známy strašnými a politickými komentármi, v ktorých v rozhovoroch, na tlačových konferenciách aj v dialógoch filmov ostro kritizoval všetko možné od niekdajšieho francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaullea cez vojnu vo Vietname po Hollywood a kapitalizmus, napísal magazín The Hollywood Reporter. V 70. rokoch sa tiež rozhádal aj s kolegami z novej vlny, vrátane Truffauta.
Goadard natočil desiatky filmov, ktoré v neskoršej dobe nedosahovali kvalitu jeho snímok zo 60. rokov. Napriek tomu zapôsobil na množstvo filmárov aj mimo Francúzska a ovplyvnil generácie amerických tvorcov vrátane Quentina Tarantina, Martina Scorseseho či Briana De Palmy. Godard sám bol veľkým znalcom svetovej kinematografie a natočil aj osemdielnu filmovú sériu Histoire(s) du cinéma (1988-1998).
THR tiež pripomenul, že mnoho výrokov a komentárov z jeho filmov je dodnes často citovaných a ako príklad pripomenul citát z jeho druhého celovečerného filmu, špionážneho thrilleru Vojačik: "Fotografia je pravda. A film je pravda 24-krát za sekundu."
