Radoslav Brzobohatý často hral "drsných sympaťákov" a jeho herectvo plné neokázalého chlapčenstva bolo v českom prostredí výnimočné. Valašský patriot stvárnil stovky úloh v divadle i pred kamerou. Dlhé roky patril k tváram Divadla Na Vinohradech, najslávnejšie filmové úlohy dostal v neskôr zakázaných snímkach Ucho Karla Kachyňu a Všichni dobří rodáci Vojtěcha Jasného. Hrať neprestával ani dlho po sedemdesiatke a jeho smrť 12. septembra 2012, iba deň pred osemdesiatinami, všetkých prekvapila.
Brzobohatý sám pritom dokázal o blížiacom sa konci žartovať, nikto ale nečakal, že príde tak skoro. Slávny herec totiž zo života odišiel v plnej práci, do poslednej chvíle nakrúcal televízny seriál Vyprávěj. Lekári mu to neodporúčali, Brzobohatý sa ale podľa režiséra Bisera Arichteva "snažil urobiť čo najlepšiu prácu". Ešte večer pred smrťou na ňom nebolo nič vidieť, ráno sa mu ale priťažilo. Ani odborníci v nemocnici IKEM však pacientovi s prasknutou aortou už život zachrániť nedokázali.
Na Brzobohatého pohreb do strašnického krematória potom dorazili stovky ľudí, ktorí chceli osobne vyprevadiť jedného z najvýraznejších predstaviteľov už pomaly miznúcej hereckej generácie. Pri poslednej rozlúčke nechýbala ani valašská cimbálovka, obľúbená hudba Radoslava Brzobohatého, ku ktorej tiahol už odmala. Narodil sa síce 13. septembra 1932 v slovenských Vrútkach, po druhej svetovej vojne sa ale s rodičmi presťahoval späť na Valaško, kde potom prežil roky dospievania.
"Ako herec bol úžasný. Čo sa týka rovnosti, mužnosti, chlapskosti, to sa zhodoval s civilom. Napríklad kosiť kosou vedel, ale zavŕtať šrób do steny, to nevedel a nemal na to trpezlivosť. Takže častokrát si ho divák spájal s tým, že je to taký chlap, čo príde a postaví vlastnými rukami dom," spomenula si jeho manželka - slovenská herečka Hana Gregorová.
Zložitá cesta k herectvu
Cestu k herectvu si pritom Brzobohatý musel prejsť sám, pochádzal totiž z námorníckej rodiny. More brázdili jeho otec i dedo, mladý Radek ich však nenasledoval, miesto do vĺn sa ponoril do kníh. Doslova im prepadol. "Literatúra ma posunula inam," povedal v jednom z rozhovorov. Doviedla ho k divadelným doskám, na čom má podľa jeho slov najväčšiu zásluhu češtinár na gymnáziu vo Valašskom Meziříčí. "Nesmierne spravodlivý človek, ktorý dokázal ctíť názor druhého," povedal o ňom Brzobohatý.
Gymnázium však nedokončil. "Mali sme takú partiu a nahnevali trochu viac, ako tam býva zvykom. 2000. Tak nás vyhodili," spomínal na rok 1948, keď cez ponuku vrátiť sa do lavíc radšej s celou partou odišiel do Krnova, kde sa vyučil opravárom textilných strojov. A tiež tam verejne vystupoval - či už s kapelou alebo na javisku. Nielen s ochotníckym divadlom mal Brzobohatý skúsenosti už z domova. V Krnove ale tiež hral futbal a hádzanú alebo pretekársky lyžoval.
"Herectvo dlho nebolo hlavnou témou mojej životnej cesty, skôr to bol šport," opísal tú dobu. Nakoniec dal na rady učiteľov a prihlásil sa na Divadelnú fakultu AMU, absolvoval ju v roku 1954. Prvé angažmány získal v Kolíne, nasledovali Most, Olomouc a Příbram, odkiaľ už zamieril do Prahy, kde v roku 1962 dostal angažmán v Divadle S. K. Neumanna. To už mal Brzobohatý za sebou niekoľko filmových úloh, debutoval titulným partom v nadpriemernej dráme Mstitel (1959) režiséra Karola Steklého.
Nezabudnuteľné úlohy
Po piatich rokoch v Libni zamieril na vytúžené Vinohrady, keď predtým trikrát odmietol ponuku z Národního divadla. Na tradičnej pražskej scéne zostal vyše 30 rokov, dodnes sa spomína napríklad na jeho poňatie Clavellovho a Hubačova Krále Krysy či Goethovho Fausta. Od 60. rokov dostával Brzobohatý čoraz viac príležitostí aj pred kamerou, zaujal úlohami vo vojnovej tragédii Martina Friča Hvězda zvaná Pelyněk (1964) alebo televíznom prepise románu Jacka Londona nazvanom Cesta řeky k moři (1966).
Práve 60. roky a začiatok nasledujúcej dekády boli dobou, keď mal Brzobohatý šťastie na nezabudnuteľné úlohy. Sám herec označil za svoje najväčšie úspechy trojicu filmov Atentát (1964) Jiřího Sequensa, Ucho (1970) Karla Kachyňu, kde si zahral so svojou vtedajšou ženou Jiřinou Bohdalovou, a Všichni dobří rodáci (1968) Vojtěcha Jasného. Koncom 60. rokov tiež točil slávny seriál F. L. Věk, kde pôsobivo zahral titulnú úlohu a ktorý nakoniec tiež narazil pri normalizačných cenzúrach.
Seriál i trezorové filmy Ucho a "Rodáci" znamenali zlom v Brzobohatého kariére. Kvôli nim dlho nezavadil o výraznejšiu filmovú úlohu, snáď okrem komédie Sneženky a Machři (1982). O to viac ale hral v divadle a príležitosti dostával aj v televízii.
Pestrá filmografia, účinkovanie v seriáloch aj dabing
Jeho pestrá filmografia zahŕňa snímky Zabil jsem Einsteina, pánové... (1969), Pěnička a Paraplíčko (1970), Anděl s ďáblem v těle (1983), alebo Dva na koni, jeden na oslu (1986). Filmografia pokračovala snímkami ako Anděl svádí ďábla (1988), či neskoršie filmy Nejasná správa o konci sveta (1997), Z pekla šťastie (1999), Z pekla šťastie 2 (2001), Sněženky a machři po 25 letech (2008) ako aj Bastardi 2 (2011).
Umelec účinkoval v televíznych seriáloch Hříšní lidé města pražského (1968), Tridsať prípadov majora Zemana (1976), Povstalecká história (1984), Cirkus Humberto (1988), ale aj v novších produkciách ako Četnícke humoresky (2003), Ulice (2005), Vyprávěj (2009), Život je ples (2012) a v mnohých ďalších.
V ankete najobľúbenejších televíznych osobností a programov s názvom TýTý ho uviedli do Dvorany slávy. Okrem herectva sa venoval aj dabingu, za čo získal v roku 2006 Cenu Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvo v dabingu.
Gregorová na neho spomína len s láskou a úžasom
S prvou manželkou a zároveň hereckou partnerkou Jiřinou Bohdalovou strávil desať rokov. Pri nakrúcaní filmu Noční jazdci (1981) vo Vysokých Tatrách sa však zoznámil s Hanou Gregorovou, ktorá bola v tom období vydatá. Pár sa dal nečakane dokopy. Obaja sa rozviedli a na jar v roku 1982 sa zosobášili. Začiatkom roku 1983 sa dvojici narodilo ich prvé a jediné spoločné dieťa, syn Ondřej, ktorý je v súčasnosti hercom a hudobníkom. Gregorová založila v roku 2004 v Prahe Divadlo Radka Brzobohatého.
"Milovala som ho 32 rokov a spomínam na neho len s láskou, s obdivom a s úžasom. Ako manžel bol výborný so všetkými kladmi aj zápormi, čo k manželstvu patria, ale bol to výborný parťák. Otec úžasný, trošku rozmaznávací. Keby sa nestalo to, čo sa stalo – tá aneuryzma, tak si myslím, že ešte aj dnes v 90 rokoch bol by tu fit a plný elánu," dodala Gregorová.
