Americký režisér James Cameron je nadšencom oceánografie už od detstva. Absolvoval desiatky hlbokomorských ponorov. Tridsaťtri z nich sa uskutočnilo k vraku Titanicu, ktorý bol hlavnou témou jeho rovnomennej oscarovej snímky z roku 1997.
Filmový tvorca a podmorský prieskumník, ktorý istý čas na univerzite študoval fyziku sa pre verejnosť vyjadril, že vždy sníval o potápaní do najhlbších miest v oceánoch. V sobotu 26. marca uplynie 10 rokov od chvíle, kedy James Cameron dosadol v malej ponorke na dno Mariánskej priekopy v priehlbine Challenger (Challenger Deep), ktorá je najhlbším miestom na zemeguli.
Prvý na dne sám a s kamerou
Cameronova návšteva dna v Mariánskej priekope, nachádzajúcej sa v západnej časti Tichého oceánu, bola v roku 2012 prvou expedíciou do tejto oblasti s ľudskou posádkou od januára 1960, kedy do batyskafu s názvom Trieste nastúpil švajčiarsky oceánograf Jacques Piccard spolu s plukovníkom amerického námorníctva Donom Walshom.
Stali sa prvými ľuďmi, ktorí pozorovali temný vodný svet v jednom z najextrémnejších prostredí na Zemi. Vzrušujúcu misiu si ale dlho neužili. Plavidlo totiž rozvírilo piesok na dne a kvôli tomu dvojčlenná posádka takmer nič nevidela. Po približne 20 minútach sa musela vrátiť na hladinu. Jamesovi Cameronovi patrí prvenstvo v tom, že sa na takmer 11 kilometrovú cestu do hlbín Mariánskej priekopy vydal úplne sám a s filmovou kamerou.
Chcel podporiť vedecké bádanie
Dôvodom, prečo sa tvorca kasových trhákov podujal na tento odvážny projekt, bol okrem vlastného filmového zámeru aj rozhodnutie podporiť vedecké bádanie. Na skonštruovaní ponorky Deepsea Challenger s dĺžkou 7,3 metra a váhou 12 ton, označovanej aj ako "vertikálne torpédo", sa podieľal tiež samotný Cameron. Plavidlo, ktoré bolo také úzke, že sa v ňom nedali vystrieť ramená (kokpit bol široký 109 centimetrov), umožňovalo rýchle stúpanie a klesanie a bolo schopné odolať extrémnemu tlaku. Súčasťou konštrukcie bolo mechanické rameno na uchopenie skál a živočíchov.
Režisér počas ponoru filmoval Mariánsku priekopu, ktorá sa rozkladá 322 kilometrov juhozápadne od tichomorského ostrova Guam a taktiež zbieral údaje, vzorky a robil 3D snímky aj videá. Cesta do najhlbšieho bodu mu trvala 2 hodiny a 36 minút. Podľa informácií poskytnutých expedičným tímom ponorka dosiahla hĺbku 10 898 metrov (35.756 stôp) a na dne zostala približne tri hodiny. Návrat Deepsea Challenger bol podľa National Geographic rýchlejší, ako sa očakávalo - trval 70 minút.
Ako z iného sveta... dúfal, že uvidí príšeru!
Krátko po svojom bádaní vtedy 57-ročný Cameron na margo výpravy povedal, že najhlbšie miesto na zemeguli je ako z iného sveta - pusté, skľučujúce, zlovestné a dalo by sa prirovnať k akejsi mesačnej krajine. Dodal však, že to miesto miluje. Časť zhruba dvojhodinového pobytu v hlbine Challenger však venoval aj tomu, aby sa rozhliadol po okolí. Režisér tiež podotkol, že dúfal, že na dne Mariánskej priekopy uvidí nejakú neznámu hlbinnú príšeru. Nakoniec však nič také neuzrel. Všimol si len malé tvory pripomínajúce krevety.
V roku 2014 vyšiel dokumentárny film Deepsea Challenge 3D, v ktorom zmapoval stavbu ponorky a prezentoval pozoruhodné zábery zachytené počas jej plavby pod hladinou. Najnovšie údaje podľa National Geographic hovoria o tom, že hĺbka Challenger Deep môže dosahovať až 10 983 metrov. V roku 2019 si americký bádateľ Victor Vescovo pripísal rekord, keď 1. mája dosiahol v Mariánskej priekope hĺbku 10 927 metrov, čiže o 29 metrov viac ako James Cameron. Bádateľ Vescovo zorganizoval odvtedy do závratnej hĺbky Challenger Deep viacero výprav, počas ktorých sa na dno pozreli spolu s ním aj ďalší ľudia.
