Ako dobre rozumieme našim rodičom? Vo filme Život ako každý iný skúma francúzska režisérka depresiu svojej mamy. Termíny baby blues či popôrodná depresia síce poznáme, no akoby sme sa do nich báli hlbšie sondovať.
Francúzska režisérka Faustine Cros sa podujala prejsť staré rodinné archívne zábery, aby porozumela duševným problémom svojej mamy. Trvalo jej to sedem rokov. Výsledkom je intímny a nežný portrét, ktorý však otvára aj tabuizované témy. Film Život ako každý iný, ktorý vyhral cenu na prestížnom dokumentárnom festivale DOK Leipzig, prichádza 1. februára do slovenských kín.
Francúzska režisérka Faustine Cros sa úprimným a citlivým spôsobom rozhodla cez film spoznať svojho najbližšieho človeka – mamu Valérie. Adam Straka z distribučnej spoločnosti Film Expanded vraví, že od prvého zhliadnutia túžili jej dokument Život ako každý iný predstaviť slovenskému publiku. „Okrem predstavenia príbehu výnimočnej osoby nám dokument tiež kladie jednoduchú, no
nesmierne dôležitú otázku: ako skutočne poznáme život našich vlastných rodičov?“ Film sa už v
predpremiére objavil na jeseň v programe festivalov Jeden svet a Cez prah, teraz prichádza do
kinodistribúcie.
Faustine sa do rodinných archívov ponorila ešte ako študentka. Po tom, ako sa jej mama v roku
2015 pokúsila o samovraždu, sa snažila v starých nahrávkach spoločných okamihov rodiny nájsť nový príbeh. „Bolo zvláštne pozerať sa znovu na moje detstvo z pohľadu môjho otca, ktorý ich nakrúcal. A nikdy predtým som si nevšimla, ako sa postupom rokov z tváre mojej mamy vytrácala radosť, úsmev, iskra, mala som pocit, že sa aj ona sama pomaly stráca, menil sa aj jej vzhľad. Hoci to môj otec nezamýšľal, zachytil jej úpadok.“ Dielo Faustine Cros zaujalo v zahraničí, cenu za najlepší dokumentárny film získalo na festivale DOK Leipzig a v uplynulom roku výrazne cestovalo po
zahraničných festivaloch. Okrem toho, že je Život ako každý iný intímnym a nežným portrétom, zaoberá sa hlbšie tabuizovanými témami v našej spoločnosti. Duševný stav Valérie súvisí s popôrodnou depresiou a dilemou, či so založením rodiny nestratila osobnú slobodu, a tým prijala stereotypy o ženách, ktoré jej diktovala spoločnosť. „Tabu súvisí všeobecne so spôsobom, ako prehliadame problém duševného zdravia,“ vysvetľuje Faustine. „Hoci termíny ako baby blues alebo popôrodná depresia často používame, akoby sme sa báli hovoriť o ich hlbších príčinách.“
Keď si Valéria pozrela film prvý raz, zdalo sa jej, že v ňom vyzerá zle a smiešne. Až po pár mesiacoch a po ďalšom zhliadnutí dcére poďakovala: „Konečne ma vidíš takú, aká skutočne som.“ Faustine sa počas návštevy Slovenska na festivale Jeden svet dozvedela, že jej otec je v obci Malá Čierna považovaný za hrdinu. V dobe 2. svetovej vojny ho sem ako zajatca priviezli nacisti. On ušiel a v horách sa pripojil k Slovenskému národnému povstaniu. Obyvatelia obce mu pomohli prežiť zimu. V súčasnosti Faustine rozmýšľa, že by príbeh spracovala ako jeden zo svojich ďalších projektov.
Slovenské publikum bude mať teraz príležitosť zoznámiť sa s novou autorkou,. Medzinárodne
oceňovanú snímku Život ako každý iný premietnu v slovenských klubových kinách. Distribúciu filmu podporil Audiovizuálny fond.
