Šarmantný krok, čierny klobúk, krásne zakrivený nos, tázavý pohľad a fúzy - tak si diváci pamätajú Miloša Kopeckého, ktorý patril k najpopulárnejším českým hercom druhej polovice minulého storočia. Umelec, od ktorého narodenia uplynie v pondelok 22. augusta rovné storočie, bol známy z nespočetných úloh pred kamerou i na divadle. Do sŕdc divákov sa zapísal ako televízny doktor Štrosmajer z Nemocnice na kraji mesta, filmový lotor Horác alias Hogofogo z Limonádového Joea alebo divadelný Richard III. a Harpagon. Tento skvelý rozprávač so zmyslom pre humor zostáva v pamäti aj štvrťstoročie po svojom úmrtí vo februári 1996.
Filmoví režiséri Kopeckého často obsadzovali do úloh rôznych podvodníkov, padúchov, zvodcov žien či rôznych zhýralcov - okrem Horáca bol napríklad feldkurátorom Katzom vo Švejkovi, zlotrilým záhradníkom v snímke Adéla ještě nevečeřela či šialeným barónom v Tajomství hradu v Karpatech. "Vďaka filmovým médiám som lump, intrigán a zvodca. Ale to je nedorozumenie," posťažoval sa raz herec, ktorý rovnako dobre vedel zahrať úlohy kladne, hoci málokedy jednoznačne.
V posledných rokoch života sa Miloš Kopecký, ktorého trápila vážna choroba - rakovina žalúdka -, venoval popri hereckej práci tiež písaniu a zbieraniu materiálov pre svoju knihu spomienok. A rozhodne sa nemohol sťažovať na nedostatok materiálu, pretože prežil naozaj pestrý život. Okrem iného bol umeleckým partnerom množstva veľkých osobností českého divadla, napríklad Jána Wericha a Miroslava Horníčka, sprevádzala ho tiež povesť znalca umenia a filozofie, ako vášnivý čitateľ mal navyše skvelú pamäť.
Bol štyrikrát ženatý, jeho romániky sa počítali v desiatkach
Ešte "vyhlásenejšie" renomé mal pražský rodák ako zvodca žien, ženatý bol štyrikrát a jeho romániky sa počítali v desiatkach. Prvýkrát si vzal populárnu herečku Stellu Zázvorkovú, s ktorou mal dcéru Katarínu. "Bol to zaujímavý, výnimočný muž a mal herecký talent od Boha," povedala o ňom. Toto manželstvo, rovnako ako dve ďalšie, trvalo len krátko. V roku 1966 sa oženil s tanečnicou Janou Křečkovou, s ktorou vydržal až do smrti a mali spolu dcéru Barboru.
Okrem toho bol Kopecký známy radom milostných avantýr. "Uverila som mu, že tie jeho slečny nič neznamenajú... Tak som sa obetovala, a okrem toho som ho stále mala rada. V divadle som sama spoznala, že mnohí herci robia to isté, ale tajne," vysvetlila manželka Jana, prečo sa zmierila s Kopeckého donchuanstvom. Podobne aj iné ženy, keď na Kopeckého spomínajú, pre neho majú skôr láskavé ospravedlnenie.
Trpel maniodepresívnou psychózou, jeho matka zahynula v Osvienčime
Náročnú stránku jeho života predstavovala maniodepresívna psychóza, ktorú si pravdepodobne priniesol z rodiny, podobne trpel aj jeho otec. Málokto by v tom vtipnom, sarkastickom, všetko s nadhľadom glosujúcim štramákovi hľadal človeka súženého obrovskými prepadmi psychiky, ochromujúcou pasivitou, neschopnosťou akejkoľvek akcie. Jeho kolegovia v šatni spoznali, keď bolo Kopeckému zle, diváci však nikdy.
Jeho život tiež výrazne ovplyvnil židovský pôvod matky, ktorá zahynula v Osvienčime. Do vyhladzovacieho tábora sa dostala po tom, ako sa s ňou otec, majiteľ pražského kožešníctva Vladimír Kopecký, za okupácie rozviedol. "Otec nad mamou de facto vyniesol ortieľ. Keby totiž rodičia neboli rozvedení, mamička by sa neocitla v Osvienčime, ale zostala by zrejme v Terezíne, kde bolo možné vojnu prežiť," napísal Kopecký neskôr vo svojej autobiografickej knihe Ja.
Od kožušníka až po obrovskú popularitu vďaka Nemocnici na kraji města
Neskôr slávny herec, narodený 22. augusta 1922 v Prahe, mal byť podobne ako otec kožušníkom, ktorým sa aj vyučil. Potom ale maturoval na reálnom gymnáziu a súkromne študoval hudbu. Na divadelnú dráhu nastúpil už za prvej republiky, počas okupácie - kým ako židovský "miešanec" mohol - pôsobil v skupine mladých umelcov Tvar. Po vojne vystriedal množstvo divadiel vrátane Národného, ako sám hovoril, mal "angažmán vo všetkých pražských divadlách s výnimkou divadiel pre deti a mládež", v roku 1965 sa usadil na Vinohradech.
"Túžil byť najlepší vo svojom odbore - v herectve, ale pri tejto absolútnej ambícii ho sprevádzala nesmierna skromnosť," povedal o Kopeckom jeho priateľ a dlhoročný riaditeľ Divadla Na zábradlí Vladimír Vodička. Podľa vlastných slov Kopecký najlepšie hral v divadle, kde stvárnil okrem iných Richarda III., Harpagona či Higginsa v Pygmalione. Do pamäti divákov sa zapísal aj vo dvojici s Miroslavom Horníčkom v Horníčkovej hre Tvrďák. Najviac sa ale preslávil pred kamerou. Obrovskú popularitu mu koncom 70. rokov priniesol najmä doktor Štrosmajer z televízneho seriálu Nemocnice na kraji města.
Postavil sa komunistickému režimu
Jeden z mnohých signatárov takzvanej Anticharty sa medzi prvými verejne známymi umelcami neskôr otvorene postavil komunistickému režimu. Jeho odvážny prejav na zjazde výtvarných umelcov v roku 1987 koloval v mnohých opisoch po celej republike. Vystúpenia v čase stále silnej totalitnej moci a predovšetkým veta "Odíďte, ak je čas" sa stali legendou.
Neskôr priznal, že jedným z dôvodov tohto kroku bola potreba "očistiť sa", predovšetkým za niektoré relácie z doby normalizácie (napríklad totalitná agitka proti emigrantom s názvom Krok do neznáma), ale to nijako neznížilo jeho význam a silu.
