BRATISLAVA - Vojskám Varšavskej zmluvy určili pred 55 rokmi v Československu jasné ciele. Jedným z nich bol Československý rozhlas ako vplyvné médium, ktoré malo dosah na celý štát. Pri obrane jeho sídla pred vojakmi zomrelo 17 ľudí!
Hoci sa vojakom nakoniec podarilo obsadiť hlavnú budovu na Vinohradskej ulici v Prahe, jeho pracovníci boli pripravení a vysielali z utajených štúdií po celej krajine. Ako uviedol český historik médií, publicista a novinár Martin Groman, rozhlas sa na možnú okupáciu pripravoval niekoľko dní vopred. Medzi novinármi sa o jej riziku otvorene hovorilo, preto sa skupina zamestnancov Československého rozhlasu rozhodla pripraviť najmä technologicky. "Našli si štúdio, ktoré sa v tej budove ťažko hľadá, a to použili ako prvý záchytný bod, odkiaľ vysielali. Aby ich tí, ktorí budovu prípadne obsadia, nemohli nájsť," vysvetlil Groman.
Keď sa okupantom 21. augusta ráno podarilo dostať cez barikády až pred rozhlasovú budovu, zhromaždení ľudia hádzali na ich tanky kamene. Po tom, ako vojak zastrelil prvého demonštranta, sa situácia vyostrila. Nakoniec pri obrane rozhlasu zomrelo 17 ľudí a desiatky ďalších sa zranili. Keď vojaci budovu obsadili, v kanceláriách už podľa Gromana nikto nebol. Mnohí pracovníci utiekli, aby mohli vysielať z iných miest v Prahe. V štafetovom vysielaní sa potom striedali utajené štúdiá z celej krajiny. Rozhlas podľa historika fungoval v čase invázie ako sociálna sieť. Ľuďom hovoril, čo sa deje, čo majú robiť, dával im praktické aj ideologické rady.
"Vysielanie nebolo len volanie o pomoc a heroické prehlásenia oficiálnych úradov, ale boli to aj praktické rady. Fungovalo to aj ako spojnica medzi občanmi tej krajiny. Prostredníctvom rozhlasu si mohli vymieňať informácie, kde kto je a podobne," spresnil. Zamestnanci rozhlasu sa do hlavnej budovy v Prahe vrátili na začiatku septembra. "Kancelárie boli zdemolované, boli tam dokonca aj ohryzené gumy na gumovanie, pretože niektorí vojaci nevedeli, čo to je," uviedol Groman. Keď československí predstavitelia prišli späť z Moskvy, vysielanie sa tiež vrátilo do starých koľají. "Režim chcel, aby to vyzeralo stále rovnako. Aby sa hovorilo, že sa vlastne mnoho nestalo, že to je nedorozumenie. Že je tu nová situácia, ale my sa v nej môžeme zorientovať," dodal. Režim sa však pozvoľna menil.
Aj dnes platí, že médiá sú pre okupantov dôležité, pretože prostredníctvom nich dokážu ovládať verejnú mienku. "Systém sa nezmenil. Ovládnuť verejnú mienku, keď niekoho okupujete, musíte. Ale dnes je zložitejšie, ako to urobiť," myslí si Groman. V roku 1968 bola v Československu jedna televízia, jeden rozhlas a niekoľko novín, dnes je situácia iná. "Ktokoľvek, kto má vo vrecku mobil, môže vysielať kamkoľvek do sveta akýkoľvek záber a ten sa veľmi rýchlo šíri ďalej," podotkol. Preto sa v dnešnej dobe okupanti snažia infiltrovať do verejnej mienky súčasnými kanálmi. Šíria virálne videá, ktoré ukazujú celkom inú "realitu", než ktorá sa v skutočnosti odohráva. "Odlišovať, čo je reálne a čo nie, je oveľa náročnejšie," dodal Groman.
V noci na pondelok uplynulo 55 rokov od chvíle, keď armády piatich štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska prekročili z 20. na 21. augusta 1968 hranice a začali okupáciu Československej socialistickej republiky. Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií. Intervenčným jednotkám v počte približne 500-tisíc vojakov, 6 300 tankov, 2-tisíc diel a 800 lietadiel velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.
